Strážny anjel

Autor: Zuzana Fabianová | 30.6.2011 o 10:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  188x

Ďalšia poviedka z môjho pera, tentoraz z iného, nadprirodzeného súdka. Poviedka je o mladej žene, ktorú dobehla minulosť a nedokáže sa jej vzdať.

Okolím sa rozliehala búrka, ktorá devastovala všetko s čím prišla do styku. Tmou kráča mladá žena. Netušila ako napraviť svoje chyby. V prúdoch vody padajúcej z neba hľadala vysvetlenie na svoje skutky, ktoré boli čoraz viac nepochopiteľnejšie. Navôkol desivá temnota, sa jej vnárala do pokožky. Túžila skončiť tieto nekonečné muky, ktoré pociťovala, keď sa ocitala sama so svojimi myšlienkami. Vedela, že tam niekde je anjel, ktorý jej ukáže správnu cestu a ona znovu bude môcť prežiť krásu života. Pomaly kráčala lesným chodníčkom k jedinému bodu, ktorý osvetľoval spln mesiaca. Očakávala, že les bude pustí, no opak bol pravdou. V mesačnom svetle sa odrážala silueta postavy. Z diaľky nevedela rozoznať či je to muž alebo žena, ale niečo vo vnútri ju hnalo k tomu miestu. K neznámej postave. Magická sila ju ťahala stále bližšie a bližšie. Ako sa približovala, jej zvedavosť narastala. Neznáma postava stála bez pohnutia. Oči upierala ku hviezdam a niečo si mumlala. Ruky držala pozdĺž tela. Ako sa tak blížila k postave, jej črty boli jasnejšie. V mesačnom svetle stál muž a hľadel na nebo. Chvíľu ho iba nehybne pozorovala, až do momentu, kým sa k nej obrátil. Jeho tmavé, modré oči si ju zvedavo premeriavali. No nespravil ani krôčik. Jeho pohľad skúmavo prechádzal on jej chodidiel až po končeky jej rubínovo červených vlasov. Striaslo ju. Nebola zvyknutá na pozornosť neznámych mužov. Hoci ešte pred chvíľou mala hlavu plnú hlavu hriechov, ktoré nedávno spravila, pri pohľade na tajomného neznámeho sa jej myseľ vyprázdnila. Keď sa prizrela bližšie, zarazil ju obraz, ktorý videla. Napriek tomu, že verila v nadprirodzené veci, žiadnu v živote nestretla. Jeho oči spočinuli na jej prívesku. Zamračil sa. Kríž bol dokonale lemovaný anjelskými krídlami. Zalovil v spomienkach. Za celý svoj život videl tento prívesok iba raz, pred pár rokmi. Nechápala prečo sa na ňu tajomný neznámy tak pozerá. „Kto si?“ vyriekol napokon. Dve kratučké slová, ktoré ju v momente paralyzovali. Jeho hlas znel ako zvonkohra, ako by bol z iného sveta. Sledovala jeho postavu. Najskôr neodpovedala. Zdal sa jej až príliš známy. Isto ho už niekde videla, len si nevedela spomenúť kde. Prikročila k nemu. V mesačnom svetle uzrela krídla. Anjelské krídla, ktoré boli pre jej zrak nebadateľné, až do tejto chvíle. Ustúpila. „Neboj sa ma,“ odvetil ticho. Ustúpila o ďalší krok. Narazila na kmeň mohutného buku. „Kto si?“ Zrak upierala na jeho oči. Boli také povedomé. Tie láskavé nebesky modré, tajuplné oči, ktoré poznala z detstva. „Ty to vieš.“ „Nie.“ „Nahliadni do minulosti, Michelle.“ Strhla sa pri zvuku svojho mena. Zatvorila oči a v mysli sa nechala unášať do minulosti. Do čias, keď bola ešte malé dievčatko. Rozpamätala sa na deň, kedy dostala svoj prívesok. Presne si spomenula na svoje jedenáste narodeniny, keď strávila celý deň sama v lese. Nedúfala, že ju samota v tento deň opustí, no mýlila sa. Vždy verila na anjelov, démonov, Boha a Diabla, lenže nikdy nedúfala, že niekoho stretne z vyšších kruhov. Už sa poberala domov, keď pri jazere zbadala postavu, doposiaľ neznámu. Pretrela si oči, pretože nedokázala uveriť tomu čo videla. Pozdĺž jeho chrbta sa zračili mohutné krídla. Pár krát zažmurkala. Myslela si, že sa s ňou zahráva jej detská fantázia, lenže nebolo to tak. Anjel sa na ňu usmial a vystrel k nej ruku, v ktorej držal malú, zlatou stuhou previazanú, škatuľku. Reflexne vystrela ruky ku krabičke, no vzápätí ich stiahla. Spomenula si, ako ju mama napomínala, aby si nebrala od cudzích ľudí nič, lenže niečo ju k Anjelovi lákalo. „Som Daniel, tvoj strážny anjel,“ šepol a do rúk jej vtisol škatuľku. Michelle ju otvorila a na krk si zavesila retiazku s príveskom. „Ďakujem,“ zašepkala, lenže Daniela už nebolo. Prívesok si poťažkala v dlani a usmiala sa. „Nezabudnem, anjelik.“ V myšlienkach sa vrátila do súčasnosti. Hľadela anjelovi do tváre. Všetky zlé myšlienky ju opustili. Telo aj myseľ jej zalial pokoj. „Daniel,“ hlesla. Usmial sa. „Pamätáš si.“ „Celé roky si sa neozval, prečo práve dnes, práve tu, práve teraz? Prečo si tu nebol, keď som ťa potrebovala? Keď moji rodičia umierali a ja som ťa márne prosila o pomoc? PREČO????“ Vzal jej tvár do dlaní. „Pretože nastal čas, Michelle, aby si sa stala jednou z nás.“ „Nechápem.“ „Stretneš sa s rodičmi, budeš anjelom.“ Nechápavo sa na neho pozrela. Celý dvadsaťpäť rokov čakala na jeho odpoveď. Neozval sa. Dnes nastal ten deň, keď sa anjeli rozhodli povolať ju k sebe. „Spomeň si, čo som ti v deň nášho prvého stretnutia povedal.“ Prižmúrila oči. Snažila sa nájsť v mysli spomienku, ktorú od nej Daniel vyžadoval. „Povedal si, že si po mňa prídeš.“ „Áno, nastal ten deň. Poď.“ Vystrel k nej ruku a pritiahol si ju k sebe. „Michelle, si pripravená?“ Nebola, no vedela, že nemá na výber. V kútiku duše cítila, že toto je jej posledná šanca byť šťastná. Sklopila zrak. „Michelle,“ ohlásil ju znovu. Mlčky prikývla a usmiala sa. „Je čas,“ šepol a na pery jej vtisol dlhý bozk. Nečakala to. V hlave sa jej rodili všelijaké teórie, okrem tejto. Anjeli a láska. Nikdy nad tým nepremýšľala, jediná ich láska, je láska k Bohu. Odstúpila. Pozrela mu do očí a vtedy si uvedomila, že čakal dokiaľ dospeje. „Si pripravená?“ Znovu jej položil už vyrieknutú otázku. Zhlboka sa nadýchla. „Áno, Daniel, som.“ Chytil ju za obe ruky. „Zatvor oči.“ Poslúchla. „Opakuj po mne“ Prikývla. „In hac nocte hora iuro caeli ego ex bellatores eius fortissimi angeli. Hic cum corde meo promitto sicut ille ut te.“ /In this night hour, I swear to the heaven, I will be one of its warriors, mighty angel. Here with my heart i promise to be the one to save you./ Poslušne zopakovala. Po chvíľke, sa jej telom začalo rozlievať hrejivé teplo, ktoré vystriedala bodavá bolesť v miestach jej lopatiek. Skrútila sa do klbka, snažila sa nevnímať skľučujúcu bolesť, ktorá ochromovala celé jej telo. „O chvíľku bude po tom. Prosím, Michelle, vydrž.“ Mal pravdu. Tak ako bolesť prišla, tak aj pominula. Na miestach, kde ju sužovala bolesť, sa zračili dve krásne krídla. Daniel sa usmial. „Vitaj v mojom svete, drahá Michelle.“ „Je Michelle vhodné meno pre anjela?“ Zasmial sa a privinul si ju k sebe. „Aby to vyznelo trochu viac anjelsky, budeš Michaela.“ Pobozkala ho a položila si hlavu na jeho hruď. „Michaela,“ zašepkala. Ešte ráno bola rozhodnutá skoncovať so svojím životom, ktorý už pre ňu stratil zmysel. A teraz? Anjel, o ktorom toľké roky snívala bol s ňou. Mali celú večnosť pred sebou. „Ideme domov,“ šepol a vzal ju do neba, nového domova, ktorý bude mať možnosť spoznávať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?